2 | Spracovanie dielov

Moderátor: iconmaster

Užívateľov profilový obrázok
Tipy a triky | --
Príspevky: 25

2 | Spracovanie dielov

Príspevokod užívateľa Tipy a triky » 11 Apr 2012 14:19

2 | Spracovanie dielov

Spracovanie dielov
Tato sekcia sa venuje spracovaniu dielov, teda jednotlivym postupom a metodam, ako narabat s papierovymi dielmi, pocnuc ich vyrezanim, ci vystrihnutim z harku papiera, pokracujuc cez ich vytvarovanie a prilepenie na pozadovane miesto na modely. Tato cast prace na modely je jednou z najkritickejsich. Nekvalitne pripravene diely casto vedu k problemom pri ich zlepovani a taktiez pri nadvaznosti jednotlivych dielov, ci celkov. Vysledkom coho byva tzv. zla geometria dielu alebo modelu. Preto je vzdy dobre snazit sa diel spracovat co najkvalitnejsie hned od zaciatku - vyrezania. Cela sekcia je rozdelena na dve tematicke casti- zakladne a specialne spracovanie papiera.

2.1 | Zakladne spracovanie - v tejto casti su spomenute a popisane tie najzakladnejsie postupy spracovania modelov, ktore su bezne pri jednoduchsich stavbach. Su najcastejsie pouzivane a ich zvladnutie je dolezite pre kazdeho dobreho modelara.

2.2 | Specialne spracovanie - tato cast sa venuje dalsim postupom, ktore mozu pomoct vytvarat este kvalitnejsie a presnejsie/ presnejsie spracovane diely a zostavy. Niektore z popisanych postupov mozu byt zdlhavejsie alebo pracnejsie, to je vsak dan za kvalitne spracovanie modelu.


Užívateľov profilový obrázok
Tipy a triky | --
Príspevky: 25

2.1 | Zakladne spracovanie

Príspevokod užívateľa Tipy a triky » 11 Apr 2012 14:21

2.1 | Zakladne spracovanie

2.1a | Rezanie a strihanie

Rezanie spolu so strihanim sa vyuziva najma pri oddelovani dielov zo stran vystrihovacky a pri priprave dielov. Pri rezani ostra a tenka cepielka prenika papierom a tym vytvara rez. Pri spravnom rezani vznika cista a ostra hrana. Rezanie je vhodne aj pri vyrezavani vnutornych otvorov, kedze nie je problem vytvorit ani velmi male a tvarovo komlikovane otvory.
Pri strihani sa material oddeluje pomocou dvoch voci sebe sa pohybujucich ostri. Strihanie je vhodne najma na menej presnu pracu, ako hrube obstrihavanie dielov, delenie velkych stran vystrihovacky alebo pri praci s paskami a inymi materialmi (folie, vodolepky a pod.). Vyhodou strihania je rychla praca bez potreby rezacej podlozky a inych pomocok.  Nevyhodou je naopak mensia presnost, hlavne pri dlhych rovnych hranach a nizsia kvalita (presnost) reznej plochy pri hrubsich materialoch.

  • 1|Rezanie tenkych materialov - je vhodne na nepodlepene, alebo len tenko (do 250 g/m2) podlepene diely. Ako rezaci nastroj mozno pouzit skalpel alebo olamovaci nozik. Material sa prereze jednym tahom. Je mozne rezat volnou rukou alebo za pouzitia voditka (napr. ocelove pravitko).

    - Pri rezani pomocou pravitka (dlhsie rovne hrany), sa prilozi ocelove pravitko ku dielu a zlicuje sa s pozadovanym smerom rezu. Pri licovani treba ratat aj s hrubkou cepielky!
    - Za rovnomerneho tlaku sa nastroj potiahne po celej dlzke hrany.
    - Rezna hrana je hotova a v pripade potreby sa dalej upravuje.
    - Pri rezani volnou rukou je postup obdobny, dolezity je rovnomerny tlak a sklon cepele.
    - Volnou rukou vyrezeme zostavajuce detaily.



  • 2|Rezanie hrubsich materialov - sa vyuziva pri rezani hrubych dielov, ktore su podlepovane kartonom alebo pozostavaju z viacerych vrstiev papiera (viac ako 0.5 mm). Rezanie takychto dielov sa vykonava na viacero tahov, cim sa zamedzuje deformacii dielu v blizkosti reznych hran. Zaroven tym odpada potreba vyvinut velky tlak na nastroj. Nevyhodou je, ze na dosiahnutie hladkej reznej plochy je potrebne pouzit voditko, aby sa jednotlive rezy dokonale prekryvali. Taktiez je dolezite dbat aj na spravne drzanie nastroja (uhol sklonu voci voditku), aby sa  zabranilo vytvoreniu ukosu namiesto kolmeho rezu.

    - Na diel sa prilozi voditko (ocelove pravitko) a zlicuje sa s pozadovanym smerom rezu. Pri licovani treba ratat aj s hrubkou cepielky!
    - Rezaci nastroj sa nastavi pod pozadovanym uhlom (prax, typ cepielky).
    - Za velmi jemneho tlaku sa nastroj potiahne po celej dlzke hrany, cim sa vytvori prvy tzv. "vodiaci" rez.
    - Voditko sa neodklada pocas celeho postupu a je dolezite nemenit jeho polohu!
    - Dalsi rez sa realizuje vacsim (normalnym) tlakom na nastroj, pricom treba dbat na spravny sklon nastroja.
    - Nasleduju dalsie rezy normalnym tlakom az kym sa nedosiahne oddelenie materialu.
    - Rezna hrana je hotova a v pripade potreby sa dalej upravuje.



    [youtube]http://youtu.be/NybD-KV6FyQ[/youtube]


  • 3|Vypichovanie - je zvlastny druh prace so skalpelom/ ulamovacim nozikom. Od klasickeho rezania sa odlisuje tym, ze kym pri rezani sa nastroj taha, pri vypichovani sa nastroj zatlaca do materialu po obvode dielu. Vypichovanim je mozne vyrezat aj velmi drobne diely, alebo otvory, ktore sa klasickym rezanim nedaju vyrezat.

    - Spicka skalpela sa prilozi na obvodovu ciaru a vpichne sa do materialu, pricom  dlzka vpichnuteho zarezu sa da menit naklonenim skalpela (ostrejsi uhol= dlhsi zarez).
    - Skalpel sa vytiahne a prilozi sa na tu istu ciaru o kusok dalej ako povodne, tak aby novy vpich ciastocne zasahoval do predchadzajuceho.
    - Takto sa postupuje po celom obvode dielu, pricom treba davat pozor na drzanie nastroja, lebo pri velkom vykyve do stran sa lahko moze zlomit spicka cepielky!
    - Pri oblukoch sa postupujem tak, aby zarezy neposkodzovali diel, t.j. aby presahovali vzdy len do okoliteho materialu a nie do vypichovanej suciastky!
    - Hrana po vypichovani sa moze zahladit lepidlom, alebo jemne prebrusit.



    [youtube]http://youtu.be/x2W-VlYg-k8[/youtube]

    [youtube]http://youtu.be/lI4GJ0OULe0[/youtube]


  • 4|Rezanie pomocou rezacieho kruzidla - je mozne vyuzit pri rezani kruhov, prstencov ci kruhovych vysekov. Vyhodou je dosiahnutie rovnomerneho obluku s kvalitnou reznou hranou. Na pracu s rezacim kruzidlom je nutne mat prax, inak hrozi rezanie spiral namiesto kruhov! Dolezite je, aby kruzidlo bolo pevne, po zafixovani nemalo volu a nedochadzalo tak ku zmene velkosti polomeru pri rezani.

    - Ako prve je nutne najst a oznacit stred rezaneho dielu.
    - Na rezacom kruzidle sa nastavi polomer rezania podla konkretneho dielu alebo podla ciachovania pravitka (posuvneho meradla).
    - Pred tym, ako sa ihla zapichne, sa prilozenim preveri presnost nastaveneho polomeru aspon v dvoch (styroch) smeroch od stredu.
    - Ihla rezacieho kruzidla sa zapichne do stredu planovanej kruznice.
    - Diel sa uchyti tak, aby bolo mozne kruzidlom opisat celu kruznicu bez nutnosti prechytavania dielu.
    - Kruzidlo sa otaca v smere ostria cepele rezacieho kruzidla.
    - Ak su diely podlepene, je nutne postupovat podobne ako pri rezani hrubsich materialov, t.j. vytvorit jemnym tlakom vodiaci rez po celom obvode a nasledne vacsim tlakom na viac tahov prerezat material. Pozor, pri velkom tlaku na nastroj hrozi nepresne vyrezavanie!
    - Pri tuhsich materialoch je mozne vytvarat rez po stvrtinach kruznice.
    - Rezna hrana je hotova a v pripade potreby sa dalej upravuje.



    [youtube]http://youtu.be/ME-4jR7sI5w[/youtube]


  • 5|Strihanie noznicami - je vhodne ako rychly sposob na hrube delenie dielov, pripadne pri praci s pomocnymi materialmi, ako maskovacie pasky a podobne. Da sa vyuzit aj pri spracovani nepodlepenych, resp. slabo podlepenych dielov, ale v dnesnej dobe je uz na ustupe.

    - Dolezite je zvolit vhodny typ noznic (vacsie, mensie, priame, uhlove, oblukove ...).
    - Noznice sa zalozia tak, aby bolo vidno strihovu hranu.
    - Pri strihani je dolezite dbat na to, aby ramena boli pri pohybe dolu zaroven stlacane ku sebe (aby sa nerozchadzali), inak sa bude material ohybat. (Zdroj: Toudi)
    - Rezna hrana je hotova a v pripade potreby sa dalej upravuje.


Tipy:
- Pri vyrezavani dielov so zaoblenymi hranami je prakticke tieto vyrezat ako hranate a az nasledne odrezat zaoblenia.
- Ak je potreba mat hranu v ukose, reze sa nastrojom drzanym pod uhlom (t.j. naklonenie skapela / nozika).
- Pri vypichovani velmi malych dielov (napr. matice, pismenka) je tieto mozene pridrzat na podlozke pomocou spicky sparadla. (Zdroj: Patero)
- Ak je vypichovany diel maly a obsahuje vnutorne otvory, je vhodne zacat tymi, inak by neskor nastal problem s uchopenim dielu.
- Pri rezani prstencovych suciastok sa postupuje od najvacsieho priemeru smerom dovnutra, aby sa nestratil stred dielu.
- Stred kruhoveho dielu je mozne najst pomocu kruhovych sablon (link TBD).
- Pri rezani prilis hrubych materialov (viac ako 3 mm) vyrezavacim kruzidlom je mozne rezat postupne z oboch stran avsak vysledna hrana pravdepodobne nebude uplne kolma.
- Pri rezani vyrezavacim kruzidlom je dobre (ak to konstrukcia dielu dovoluje) spevnit miesto vpichu (stred) kvapkou sekundoveho lepidla, aby sa vpich pocas otacania nezvacsoval. (Zdroj: serpens)
- Na kratke a pripadne zahnute zarezy sa hodia noznice.
- Pri vystrihovani otvorov noznicami sa papier najprv prepichne alebo nareze, aby bolo mozne vlozit hranu noznic.

2.1b | Ryhovanie a narezavanie

Ryhovanie a narezavanie su techniky, ktorymi sa na dieloch vytvaraju ryhy, resp. zarezy, ktore ulahcuju ohybanie hran zoslabenim materialu pozdlz ryhy, resp. zarezu. Kazdy zo sposobov je vhodny na nieco ine a volit treba podla hrubky dielu, viditelnosti ohybanej hrany a stylu lepenia (cistostavba alebo prefarbovany model).

  • 1|Ryhovanie - najrozsirenejsi sposob ryhovania. Ako ryhovaci nastroj sa da pouzit tupa ihla, alebo spendlik, pricom spicka ihly dosledkom jemneho tlaku vytvara ryhu. Tato metoda netrha papier, co je vyhodou najme pri cistostavbe. Nevyhodou je, ze je tazko pouzitelna v pripade hrubsich dielov (1+ mm).

    - Na hranu, ktoru treba ryhovat sa prilozi pravitko, ktore bude sluzit ako voditko ryhovacieho nastroja.
    - Ryhovac sa prilozi na zaciatok pomyselnej ryhy a mierne sa nakloni tak, aby sa spicka lahsie klzala a nevytrhavala papier.
    - Ryhovac sa jemne pritlaci a rovnomernym tahom sa prejde po celej dlzke hrany.
    - V pripade potreby sa postup opakuje.



  • 2|Narezavanie - pri tomto sposobe sa ryha vytvori jemnym narezanim materialu (t.j. nie po celej hrubke, ale len do 1/3 az 1/2 hrubky). Vyhodou je moznost narezania aj pri hrubsich dieloch. Nevyhodou je, ze narezanim sa porusi material a vznikne viditelna hrana, ktoru treba upravit zaretusovanim, presmirglovanim alebo pripadnym vytmelenim.

    - Na narezavanu hranu sa prilozi pravitko, ktore bude sluzit ako voditko skalpela (noznic).
    - Rovnomernym jemnym tahom a tlakom sa prejde cela dlzka ryhy.
    - Postup sa opakuje, kym nie je zarez dostatocne hlboky.


Tipy:
- Ak sa ryhuje z opacnej strany (ak je potreba ohybat smerom k sebe), koncove body ryh sa oznacia prepichnutim dielu ihlou. Tato metoda sa da s uspechom pouzivat aj pri normalnom ohybani, pretoze ak je papier tenky (respektive nie prilis hruby), ohybaniu to nevadi a navyse sa neposkodi farebna tlac a hranu netreba retusovat (velmi vhodne/ ziaduce pri cistostavbe), V takomto pripade je vhodne zvazit aj zakupenie priesvitnej podlozky, ktora sa da podsvietit, netreba prenasat vpichom body na druhu stranu papiera, cim sa znizi moznost nepresneho naznacenia ryhy a tym sa v podstate zvysi presnost ohybania a aj jeho rychlost, pretoze odpada zdlhave otacanie papiera tam a spat.
- Ihlu mozno upnut v rucke od skalpela. (Zdroj: Ivant, serpens)
- Na ryhovanie mozno pouzit manikerske alebo chirurgicke noznice (Zdroj: Pet1972, Fito)
- Na ryhovanie sa daju s uspechom pouzit aj vypisane tuhy gulickoveho pera. (Zdroj: Pisho66)
- Lepsie sa ohyba, ak sa na ryhovanie pouzije sklenena podlozka, ktora je pevna a papier sa v mieste ryhy iba zoslabi (Zdroj: Laco)
- V pripade, ze sa ryhuje narezavanim, je vhodne ryhu vytvarat na niekolko slabsich tahov, aby sa neprerezal cely diel.
- Ryhovat mozno aj opacnou (neostrou) hranou skalpela. (Zdroj: Pet1972)

2.1c | Lepenie

Je sposob na pevne spajanie jednotlivych dielov alebo celkov pri modelarskej cinnosti. Presnost a kvalita lepenia su klucovymi faktormi, ktore ovplyvnuju celkovy dojem z vysledneho modelu. Dosledne lepenie je kriticke najma pri nosnych alebo tvarovo narocnych dieloch, kde zabezpecuje kvalitny zaklad, od ktoreho sa budu odvijat dalsie cinnosti a minimalizuje sa tym potreba napravnych prac ako tmelenie alebo brusenie. Lepenie vyzaduje cvik a pevnu ruku. Dolezite je aj davkovanie lepidla, kedze prilis vela lepidla moze pri prilozeni dielu vytiect a naopak pri malom mnozstve lepidla sa diely nedostatocne spoja.
Diely pred zlepenim treba najskor vytvarovat, nasucho prilozit k sebe a tak overit, ci vsetko pasuje este pred samotnym lepenim. Taktiez je dolezite rozmysliet si postupnost lepenia tak, aby vsetky diely boli lahko prilepitelne.

  • 1|Lepenie pomocou chlopni - pri tomto type lepenia sa na spajanie dielov vyuzivaju tzv. chlopne, ktore su vlastne predlzenim jednotlivych dielov a po zlepeni su skryte. Tento typ spajania dielov sa vyuziva najme v jednoduchsich modeloch (detske casopisy), alebo pri niektorych dieloch v modeloch architektury.

    - Na chlopnu pripraveneho dielu sa po celej dlzke nanesie dostatocne, avsak nie prilis velke mnozstvo lepidla.
    - Lepeny diel sa chlopnou jemne prilozi k miestu, ku ktoremu ma byt prilepeny a pridrzi sa na mieste.
    - Ak je sukryt lepenych dielov uspokojivy, lepeny diel sa pritlaci vyssim tlakom a zafixuje na mieste.
    - Po zavadnuti lepidla sa fixacia povoli a spoj sa necha preschnut.
    - Ak to konstrukcia modelu dovoluje, moze sa spoj lepeny chlopnou este poistit jemnou vrstvou lepidla.



  • 2|Lepenie na tupo -  je technika (znama aj ako polsky styl), pri ktorej diely neobsahuju pomocne chlopne, ale ako spojovacia hrana sluzi samotna hrana dielu. Tento zdanlivo tazsi sposob lepenia prinasa omnoho viac moznosti pre konstrukciu samotnych dielov modelov: vdaka tomu je mozne na modeloch spracovat podstatne viac detailov a tvarovo narocnych dielov.

    - Na hranu pripraveneho dielu sa po celej dlzke rovnomerne nanesie dostatocne, avsak nie prilis velke mnozstvo lepidla.
    - Lepeny diel sa lepenou hranou jemne prilozi k miestu, ku ktoremu ma byt prilepeny a pridrzi sa na mieste.
    - Ak je sukryt lepenych dielov uspokojivy, lepeny diel sa pritlaci vyssim tlakom a zafixuje na mieste.
    - Po zavadnuti lepidla sa fixacia povoli a spoj sa necha preschnut.
    - Ak to konstrukcia modelu dovoluje, moze sa spoj este poistit jemnou vrstvou lepidla.


Tipy:
- Pri tensich dieloch je vhodne nanasat menej lepidla (alebo nanasat iba v bodoch), aby sa nezdeformovali prijimanim nadmernej vlhkosti.
- Pri prikladani dielov je dobre postupovat tak, aby pri posune dielu pripadna smuha od lepidla po zaschnuti zostala skryta.
- Ak sa model retusuje, je vhodne diely retusovat este pred nanesenim lepidla.
- Pri lepeni pomocu chlopni sa po zavadnuti lepidla (ak to konstrukcia dielu dovoluje) moze chlopna popritlacat napr. pinzetou alebo prstami, aby vznikol silnejsi spoj.

[surl=http://papermodelers.sk/viewtopic.php?f=117&t=4452#p90579]Obsah[/surl] | [surl=http://papermodelers.sk/viewtopic.php?f=117&t=4453&p=90580#p90580]Spracovanie dielov[/surl]

Užívateľov profilový obrázok
Tipy a triky | --
Príspevky: 25

2.2 | Specialne spracovanie

Príspevokod užívateľa Tipy a triky » 11 Apr 2012 14:21

2.2 | Specialne spracovanie

2.2a | Podliepanie

Podliepanie jednotlivych dielov sluzi na ich spevnenie a/ alebo na vytvaranie plasticity zvacsenim ich hrubky.  Podlepene diely su pevnejsie a lepsie drzia tvar (najma pri vacsich plochach).
Kedze diely modelov su tlacene na papieri rovnakej hrubky (pripadne niekolkych roznych hrubkach), no konstrukcia modelov niekedy vyzaduje hrubky materialu vacsie ako papier, na ktory je mozne tlacit, je nutne taketo diely podlepit. Ak sa pri konstrukcii modelu pocita s podliepanim na konktretne hrubky, je toto nutne dodrziavat, inak je velke riziko vzniku nepresnosti. Na podlepenie papiera je mozne pouzit rozne druhy materialov, ako napriklad:

  • Papier - je univerzalny material na podliepanie, nakolko ho mozno pouzit ako pri podliepani na mensie tak aj na vacsie hrubky. Konecnu hrubku dosiahneme vrstvenim a pripadnym kombinovanim roznych hrubok (gramaze) papiera. Bezne dostupne su v papiernictve alebo copy shope, od kancelarskych (80 g/m2), cez hrubsie papiere na tlac (120, 160, 200 g/m2) az po vykresy a tensie kartony (250, 300 g/m2). Vyhodou je lahke rezanie a aj pripadne tvarovanie papiera.
    Informativny prehlad hrubok papiera podla gramaze (presna hrubka je zavisla od volumenu daneho papiera):
    80 g/m2 - 0,10 mm | 120 g/m2 - 0,15 mm | 160 g/m2 - 0,20 mm | 200 g/m2 - 0,25 mm | 250 g/m2 - 0,30 mm

  • Karton - je vhodny na hrubsie podliepanie jednou vrstvou. Najrozsirenejsi typ je tzv. debnova lepenka, ktorej material je zvacsa hnedo- sedej farby, prevazne s matnym povrchom. Hrubky zacinaju od 0,5 mm a dostupne su aj 2- 4 mm hrube typy. Ako samotny material ich mozno dostat v lepsich papiernictvach, v obchodoch s potrebami pre vytvarnikov, u ramovacov obrazov alebo vo velkoobchodoch s papierovymi vyrobkami. Alternativne ich mozno ziskat zo zadnych stran kalendarov, pisacich blokov ci skicarov, podpivnikov, tortovych krabic, alebo z roznych baleni tovaru.
    Dalsim druhom kartonu je tzv. sendvicovy karton, znamy aj ako Patero karton, ktory je tvoreny symetrickou skladbou papierov, pricom je nutne dbat na na to, aby tato skladba mala neparny pocet vrstiev. Tento druh kartonu je nutne vyrobit (neda sa kupit), ale ma lepsie vlastnosti oproti klasickemu kartonu ci debnovej lepenke, najma pri rezani.

  • Balza - je druh lahkeho dreva urceneho predovsetkym pre letecke modelarstvo. Podliepanie tymto materialom nie je velmi rozsirene, avsak ma svoje vyhody. Material je dost pevny (zial iba v smere vlakien) a v porovnani s papierom sa lahko reze, najma pri vacsich hrubkach (3+ mm). Papier mozno lahko prilepit o balzovu dyhu a dobre na nej drzia aj bezne pouzivane lepidla. Tento druh podlepu sa hodi najma na male diely (1-2mm), alebo na hrubsie kruhove diely (vystuze kolies) vyrezavane rezacim kruzidlom.

  • Drevene profily - na rozdiel od balzy sa jedna o pomerne tvrde profily vyrobene z brezoveho/ smrekoveho dreva. Pouzitie je podobne ako pri balze. (Zdroj: &rey)

Samotne materialy vsak nezarucuju kvalitne podlepenie. Pre dosiahnute dobrych vysledkov je dolezite aj spravna volba lepida a technika jeho nanesenia. Rozne druhy zarucuju rozne vlastnosti, ako napriklad jednoduchost rezania alebo pripadne krutenie sa vysledneho dielu po podlepeni. Na velke robne plochy su vhodne techniky, ktore vyuzivaju lepidla s co najmensim alebo nulovym obsahom vody. Niektore z najbeznejsich lepidiel a sposoby ich nanasania su uvedene nizsie.

  • 1|Podliepanie tycnikovym lepidlom - je najrozsirenejsou metodou vdaka dobrym vlastnostiam tycinkoveho lepidla, ktorymi su rychle schnutie a nizky obsah vody. Lepidlo sa nanasa spravidla na tensi z lepenych materialov. Pri tejto technike je dolezite dokladne nanesenie rovnomernej vrstvy lepidla.

    - Lepidlo rovnomerne nanesieme na celu plochu tensieho papiera. Je vhodne nanasat ho v dvoch, pripadne troch roznych smeroch, aby sa vytvorila dostatocne rovnomerna vrstva.
    - Takto pripraveny diel sa prilozi na druhy (hrubsi) papier a rukou sa zahladi, pricom je snaha vytlacat vzduch zo stredu smerom k okrajom.
    - Nasledne sa diel prevalcuje valcekom aspon v dvoch smeroch.
    -  Diel sa necha chvilu preschnut pod zatazou a po niekolkych minutach je pripraveny na dalsie spracovanie.



    [youtube]http://youtu.be/rEWrDV0eeNU[/youtube]


  • 2|Podliepanie disperznym lepidlom - na podliepanie mozno pouzit aj disperzne lepidlo. Nevyhodou je vsak jeho relativne vysoka vlhkost, ktora moze sposobovat skrutenie podlepenych casti. Tato negativna vlastnost sa da redukovat dlhym susenim pod zatazou a opatrnou aplikaciou lepidla v minimalnom mnozstve v hustej konzistencii. Jedinou vyhodou je silne spojenie vrstiev, avsak takto podlepene diely sa tazsie rezu.

    - Na tensi z papierov sa stecom alebo valcekom rovnomerne nanesie co najtensia vrstva lepidla.
    - Takto pripraveny diel sa prilozi na druhy (hrubsi) papier a rukou sa zahladi, pricom je snaha vytlacat vzduch zo stredu smerom k okrajom.
    - Lepene plochy sa opatrne prevalcuju vo viacerych smeroch.
    - Podlepeny diel sa necha dlhsiu dobu (niekolko dni) preschnut pod zatazou, pricom sa vlozi medzi listy papiera (noviny, pauzak), ktore sluzia na odvadzanie vlhkosti a podla potreby sa casom menia za suche.


  • 3|Podliepanie sprejovym lepidlom - malo alebo len prilezitostne vyuzivany sposob podliepania. Tato medota je vhodna predovsetkym na velke plochy, kde by bolo problematicke rovnomerne naniest lepidlo. Vyhodou sprejovych lepidiel je, ze nekrutia papier, resp. len v minimalnej miere.

    - Lepidlo sa rovnomerne nastrieka na tensi z materialov.
    - Takto pripraveny diel sa prilozi na druhy (hrubsi) papier a rukou sa zahladi, pricom je snaha vytlacat vzduch zo stredu smerom k okrajom.
    - Nasledne sa diel prevalcuje valcekom aspon v dvoch smeroch.
    - Podlepeny diel sa necha preschnut pod zatazou.


  • 4|Podliepanie Kanagonom - je menej rozsireny sposob podliepania. Vyhodou Kanagomu je, ze neobsahuje vodu a teda nekruti papier. Po zaschnuti vyrazne zvysuje pevnost dielov. Nevyhodou je jeho silny zapach, rychle schnutie (obtiazne sa nanasa na velke plochy) a zltohneda farba, ktora moze pri nepozornej manipulacii zaspinit model.

    - Lepidlo sa nanasa rychlo a rovnomerne sa rozotrie pomocou spachtle na tensi z lepenych papierov.
    - Takto pripraveny diel sa ihned prilozi na druhy (hrubsi) papier a rukou sa zahladi, pricom je snaha vytlacat vzduch zo stredu smerom k okrajom.
    - Nasledne sa diel prevalcuje valcekom aspon v dvoch smeroch.
    - Diel sa necha chvilu preschnut pod zatazou a po niekolkych minutach je pripraveny na dalsie spracovanie.


  • 5| Podliepanie obojstrannou páskou - najrýchlejší spôsob podliepania. Veľká výhoda, že hneď po podlepení dielu týmto spôsobom, je ho možné vyrezať, vystrihnúť, ryhovať, retušovať a priliepať na celok. Kedže sa nejedná o vlhký proces, nehrozí skrútenie dielu. Hrúbka podlepenia sa dá vrstviť, bez nutnosti schnutia. Týmto spôsobom sa dajú podliepať malé diely ale aj veľké plochy (jednotlivé pásy lepiacej pásky sa nalepia vedľa seba). Nevýhodou je vstupná cena obojstrannej pásky, ktorá je drahšia a rýchlejšie sa minie ako napr. tyčinkové lepidlo.



    Postup:
    - na kartón (výkres, lepenka) si navrhnete približný tvar /cca 1-3mm menší presah po stranách ako je podlepovaný diel/, ktorý treba podlepiť . Ten následne vystrihnete a nalepíte na obojstrannú pásku.
    - diel obrežete orezávačom (skalpelom). Pred odstránením ochrannej vrstvy pásky diel priložíte a skontrolujete proti svetlu (okno, žiarovka) či zakrýva iba tie plochy, ktoré potrebujete podlepiť.
    - POZOR! Treba zvážiť hrúbku podlepenia pri prípadných ohyboch papiera z rubu diela (vnútornej strany), aby hrúbka podlepenia nezavadzala pri ohybe dielu.
    - po odskúšaní odstránite ochrannú vrstvu pásky a opatrne prilepíte na podlepovaný diel. Chybné prilepenie sa v mnohých prípadoch nedá opraviť, preto treba opatrne postupovať!
    - po prilepení, jemne popritláčať rukou aby sa spojili povrchy.
    - ďalší spôsob je nalepiť obojstrannú pásku na plochu (formát A4) a z takto pripravenej plochy si vyrezávať potrebné tvary na podliepanie (nevýhoda - väčší odpad)


    Tip: orezávač, ktorý ostane zalepený od lepiacej pásky, vyčistíte technickým benzínom alebo liehom.


           

Tipy:
- Ak sa pouzije niekolko vrstiev papierov, k ich hrubke treba priratat aj hrubku lepidla medzi vrstvami. To cini priblizne 0,05 mm na vrstvu.
- Na kontrolu rovnomerneho nanasania tycinkoveho lepidla sa moze pouzit protisvetlo. (Zdroj: Patero)
- Pri podliepani tensich papierov (80g/m2) je preba postupovat opatrnejsie, lebo lepidlom zvlhceny papier sa moze lahsie pretrhnut.

2.2b | Vytvaranie kruhovych otvorov

Kruhove otvory (diery) je mozne vytvarat viacerymi technikami, ako napriklad vysekavanim, kedy sa vnutorna cast vyrazi a zostava v jednom kuse alebo vrtanim, pricom sa objem diery odstrani vo forme triesky. Kazda z technik (nastrojov) ma svoj specificky postup a hodi sa na vytvaranie ineho druhu dier, reps. je vhodna pre inu hrubku alebo druh materialu. Spravna kruhova diera by mala mat hladky povrch hrany a rovnaky priemer po celej dlzke. Pri vytvarani dier je dolezite dbat najme na dokladne zameranie stredu, resp. umiestnenie diery, kedze taketo otvory na vacsine modelov sluzia ko vodiace diery pre rozne spojovacie osky, pri ktorych je dolezite dodrzat sumernost. Ako uz bolo spomenute, diery mozno pri modelovani vytvarat viacerymi sposobmy, ktore sa daju zlucit do troch vacsich celkov, konkretne:

  • 1|Vysekavanie kruhovych dier
    a | Vysekavanie dierovacmi - tento sposob je pouzitelny pre diery priemeru 2 mm a vacsie. Na vytvorenie diery sa vyuziva tzv. dierovac (raznica), co je vlastne nastroj valcoveho tvar s reznou hranou a vyhadzovacim otvorom. Vyseknutie diery sa realizuje uderom kladiva (zavazia) na dierovac.

    - Diel, do ktoreho ma byt vyseknuta diera, sa prilozi na tvrdu podlozku (drevo, tvrda guma, silon, cin,olovo ...).
    - Dierovac sa prilozi na diel tak, aby licoval s obrysom diery.
    - Mensim kladivom (zavazim) sa udrie na koniec dierovaca.
    - Vyseknuty kruzok sa odstrani z dierovaca pomocou spajle alebo drotu.


    b | Vysekavanie dierovacimi kliestami - je sposob velmi podobny vysekavaniu pomocou dierovaca, rozdiel je vsak v samotnom nastroji. Vyhodu dierovacich kliesti je, ze na vytvorenie dostatocnej sily na vyseknutie diery nie su potrebne dalsie pomocky a sila potrebna na vyseknutie sa vyvnie rukou. Ako podlozka sluzi jedna celust kliesti. Vyhodou je teda rychlejsia praca. Nevyhodou je tazsie vysekavanie dielov z hrubsich materialov a pomerne mala skala rozmerov. Dalsou nevyhodou je obmedzeny dosah kliesti (vzdialenost diery od okraja dielu), ktory je limitovany ich konstrukciou.

    - Na dierovacej hlavici sa zvoli pozadovany nastroj (priemer).
    - Diel sa vlozi do kliesti a klieste sa zatvoria, pricom je vhodne kontrolovat / nastavit diel tak, aby dierovac licoval s obrysom diery.
    - Silnejsim stlacenim kliesti sa vysekne diera.
    - Vyseknuty kruzok sa odstrani z dierovacej hlavice.


    c | Vysekavanie injekcnymi ihlami - tento sposob je vhodny na male diery (maximalne priemery injekcnych ihiel su 1,5 - 2 mm). Ako nastroj sa vyuziva nabrusena injekcna ihla. Tato technika je vhodna pre tensie materialy (do 160g/m2). Na vytvorenie diery je postacujuci tlak vyvinuty rukou.  

    - Diel, do ktoreho ma byt vyseknuta diera, sa prilozi na tvrdu podlozku (drevo, tvrda guma, ...).
    - Nabrusena injekcna ihla sa prilozi na diel tak, aby licovala s obrysom diery.
    - Ihla sa pritlaci rukou tak, aby uplne prenikla papierom po celom obvode.
    - Vyseknuty kruzok sa odstrani z ihly pomocou tensej ihly alebo drotu.


    d | Vysekavanie prerazacim dierovacom - tento postup/ pripravok je vhodny na vysekavanie dier roznych velkosti pre mensie hrubky materialu (2 x 160g/m2). Ako nastroj sa pouziva dierovac tvoreny z podstavca a raznic. Ako podstavec sluzi kombinacia kovovej zakladne a horneho dielu z plexiskla, ktore su pevne spojene a vzajomne prevrtane roznymi priemermi vrtakov. Medzi tieto dva diely sa vklada material, z ktoreho sa bude vysekavat pozadovany otvor. Ako raznica sluzi stopka z vrtaka zbrusena mierne pod ulhom. Existuje aj komercna verzia takehoto vysekavaca.

    - Diel, do ktoreho sa bude vysekavat diera, sa vlozi do pripravku a vycentruje sa tak, aby diera v pripravku licovala s obrysom pozadovanej diery.
    - Vysekavaci trn (prerazac) sa vlozi do pripravku a uderom nan sa vysekne diera, pricom je treba dbat na kolme drzanie trna.
    - Diera je hotova a diel sa vyberie z pripravku.



  • 2|Vrtanie a prepichovanie kruhovych dier
    a | Vrtanie spiralovym vrtakom - je klasicka vrtacia operacia, pri ktorej rezne hrany vrtaka odstrania objem diery vo forme triesky. Vrtak je vhodne upnut do tzv. minivrtacky alebo hobbyvrtacky, pripadne sa da pouzit aj kliestina s ruckou. Diel, do ktoreho sa ide vrtat, je dobre naimpregnovat sekundovym lepidlom, aby bola diera pevnejsia a mala ostrejsi okraj bez chlpkov.

    - Vrtany diel sa polozi na podlozku, ktora netupi vrtak (drevo, lepenka, hruby karton).
    - Ihlou alebo jamkarom sa v strede buducej diery vytvori priehlbina, ktora sluzi ako vedenie pre vrtak, aby "neodskocil/ nebludil" po materiali pri zaciatku vrtania.
    - Ak je diera vacsia ako 1 mm, je vhodne otvor predvrtat najprv 1 mm vrtakom.
    - Po predvrtani sa diera vyvrta na potrebny priemer vrtakom spravnej velkosti.
    - Pripadne vzniknuta vyvysena hrana na obvode diery sa moze odstranit ziletkou alebo brusnym papierom (pri inych, tvrdsich materialoch sa moze pouzit aj vacsi (napr. o 20%) vrtak na zarovnanie/ zrazenie hrany).

    b | Prepichnutie ihlou - je vhodne na vyrobu mensich a na presnost menej narocnych dier. Ako nastroj sa pouzije klasicka, alebo hrubsia krajcirska ihla. Pre lepsiu manipulaciu s ihlou je vhodne tuto upnut do klestiny s ruckou. Nevyhodu tejto techniky je moznost lahkeho poskodenia (pokrcenia) dielu najma pri vacsich priemeroch dier. Alternativne pre vyrobu vacsich priemerov sa da ako nastroj pouzit bambusove sparadlo, alebo spajla.

    - Diel, do ktoreho ma byt prepichnuta dira sa polozi na relativne pevnu podlozku (pevny polystyren).
    - Ihla sa prilozi na stred pomyselnej diery a jemnym tlakom sa diel prepichne.
    - Vzniknuta hrana na obvode diery sa odstrani ziletkou alebo brusnym papierom.



    [youtube]http://youtu.be/CRAH05--Q4U[/youtube]


  • 3|Vyrezavanie kruhovych dier
    a | Vyrezavacim kruzidlom - tymto sposobom je vhodne vyrezavat vacsie mnostvo identickych dier vacscich priemerov (10+ mm). Ako nastroj sa vyuziva tzv. vyrezavacie kruzidlo, ktore je vybavene hrotom a posuvnym ramenom s rezacou cepelou. Nevyhodou je nemoznost rezania malych otvorov a mozna nestalost polomeru pri nevhodnej praci. Vyhodou je moznost vytvarania pomerne velkych dier / otvorov (220+ mm).

    - Ako prve je nutne najst a oznacit stred rezaneho dielu.
    - Na rezacom kruzidle sa nastavi polomer rezania podla konkretneho dielu alebo podla ciachovania pravitka (posuvneho meradla).
    - Pred zapichnutim ihly sa prilozenim preveri presnost nastaveneho polomeru aspon v dvoch (styroch) smeroch od stredu.
    - Ihla rezacieho kruzidla sa zapichneme do stredu planovanej kruznice.
    - Diel sa uchyti tak, aby bolo mozne kruzidlom opisat celu kruznicu bez nutnosti prechytavania dielu.
    - Kruzidlo sa otaca v smere ostria cepele rezacieho kruzidla.
    - Ak su diely podlepene, je nutne postupovat podobne ako pri rezani hrubsich materialov, t.j. vytvorit jemnym tlakom vodiaci rez po celom obvode a nasledne vacsim tlakom na viac tahov prerezat material. Pozor, pri velkom tlaku na nastroj hrozi nepresne vyrezavanie!
    - Pri tuhsich materialoch je mozne vytvarat rez po stvrtinach kruznice.
    - Rezna hrana je hotova a v pripade potreby sa dalej upravuje.

    [youtube]http://youtu.be/ME-4jR7sI5w[/youtube]

    b | Vypichovanie - nie je technika priamo urcena na vytvaranie kruhovych dier, avsak je na tento ucel pomerne dobre pouzitelna. Uplatnenie najde najme pri hrubsich druhoch materialov, kde by vyrazaci nastroj sposoboval neziaduce zdeformovanie hrany vyslednej diery. Nevyhodou tejto techniky je pomerne velka pracnost v porovnani s vyrazacimi technikami.

    - Spicka skalpela sa prilozi na obvodovu ciaru a vpichne sa do materialu, pricom dlzka vpichnuteho zarezu sa da menit naklonenim skalpela (ostrejsi uhol = dlhsi zarez).
    - Skalpel sa vytiahne a prilozi sa na tu istu ciaru o kusok dalej ako povodne, tak aby novy vpich ciastocne zasahoval do predchadzajuceho.
    - Takto sa postupuje po celom obvode dielu, pricom treba davat pozor na drzanie nastroja, lebo pri velkom vykyve do stran sa lahko moze zlomit spicka cepielky!
    - Pri oblukoch sa postupuje tak, aby zarezy neposkodzovali diel, t.j. aby presahovali vzdy len do okoliteho materialu a nie do vypichovanej suciastky!
    - Hrana po vypichovani sa moze zahladit lepidlom, alebo jemne prebrusit.

    [youtube]http://youtu.be/x2W-VlYg-k8[/youtube]

    [youtube]http://youtu.be/lI4GJ0OULe0[/youtube]

Tipy:
- Nemalo by sa vysekavat na modelarskej podlozke, aby sa neposkodila!
- Ako podlozka na vysekavanie sa da pouzit hokejovy puk.
- Ak vysekavac nevysekava po celom obvode, je pravdepodobne poskodena hrana. Naostrit ho mozno na dielenskej bruske.
- Pre vysekavanie ihlou je vhodne vyrobit ku ihle rucku, alebo pouzit kus kartonu. (Zdroj: ivant, serpens)
- Pri rezani rezacim kruzidlom je dobre (ak to konstrukcia dielu dovoluje) spevnit miesto vpichu (stred) kvapkou sekundoveho lepidla, aby sa vpich pocas otacania nezvacsoval. (Zdroj: serpens)
- Pri vysekavani injekcnou ihlou nie je vhodne vytvarat  v slede za sebou viac  ako 5 - 7 dier, pri vacsom mnozstve nastava problem s upchanim ihly.

2.2c | Tvarovanie dielov

Je cinnost, pri ktorej sa ploche (2D) diely pretvaraju pomocou cielenej deformacie v urcitych miestach do priestoroveho (3D) tvaru. Tvarovanie, ako aj niektore ine modelarske cinnosti je nutne najskor "dostat do ruky". Pri tvarovani dielov je teda nutna nielen znalost tvarovacich technik, ale aj znalost vlastnosti a spravanie sa materialu, ktory sa ma tvarovat. Napriklad pri stacani (rolovani) papiera do malych polomerov alebo pri bombirovani mozno papier mierne navlhcit (naslinit), aby sa lepsie tvaroval. Pri tvarovani je dolezite dbat na presnost pripravy dielu (napr. ryhovanie) a taktiez na preceznost samotneho tvarovania. Pri tvarovani dielov sa uplatni mnostvo pomocok a nastrojov, ktore dopomahaju k pozadovanem natvarovaniu dielov. Tvarovanie dielov je jedne z najvacsich faktorov, ktore vplyvaju na vyslednu geometriu celkov. Jednotlive tvarovacie techniky mozno rozdelit do niekolkych vacsich celkov, prvym z nich je ohybanie. Je to tvarovanie dielov, kde sa jedna plocha rozdeli na viac ploch a vytvoria sa ohybove hrany. Pred ohybanim sa diel vacsinou naryhuje po usekoch, ktore budu neskor tvorit hrany ohybu. Obvykle sa ryhuje z tej strany, ktora bude vonkajsia, t.j. vzniknute plochy budu zavierat vacsi uhol nez na druhej strane. Na ohybanie dlhsich dielov sa pouziva pomocku na pritlacanie, napr. pravitko. Dalsim sposobom je rolovanie, ktorym sa ziskava valcovy alebo kuzelovy tvar daneho dielu. Ako pomocky na zakruzovanie sa pouzivaju ihly, spajle, ocelove tycky (napr. vyplet z kolesa, Zdroj:Patero), rucky z pier, plastove trubky a pod. Pri modelovani je casto potrebne vytvarat oble diely, napr. pri karoseriach vozidiel, castiach lokomotiv, lodnych trupoch, figurkach a podobne. Oblinou je teda plocha zakrivena v jednom alebo vo viacerych smeroch. Okrem uz psomenutych spocobov exisutje tzv. bombirovanie. Jedna sa o tvarovanie vypuklych bokov pneumatik na modeloch.

  • 1|Ohybanie
    a | Ohybanie kratkych hran - ak hrany ohybania su dostatocne uzke, netreba ohybat okolo pravitka (alebo ineho pripravku), diel mozno ohybat medzi prstavmi alebo pritlacanim o roh stola.

    - Diel sa naryhuje v buducich hranach ohybu.
    - Casti dielu sa poohybaju v potrebnych smeroch.
    - Nasledne sa diel moze dalej spracovavat.


    b | Ohybanie dlhych dielov - v pripade, ze su hrany ohybania dlhe, je velmi vhodne pouzit pomocku (napr. spominane pravitko) aby sa diel ohol presne a neskrucal sa. Ak by sa diel ohybal medzi prstami, mohol by sa pokrcit a hrana by nebola dostatocne rovna.

    - Diel sa naryhuje v buducich hranach ohybu.
    - Diel sa pomocou pravitka pritlaci o podlozku tak, aby hrana pravitka lezala na ryhe, teda na hrane ohybania.
    - Prstami alebo druhym pravitkom sa nadvyhne a ohne ta cast dielu, ktora zpod pravitka vytrca.
    - Nasledne sa diel moze dalej spracovavat.



  • 2|Rolovanie
    a | Rolovanie plnych valcov - tento sposob je vhodny skor na mensie priemery a na diely, ktore nemusia byt dute, pripadne nemusia mat urcitu hrubku stien (ako napr. hlavne). Pri tomto sposobe mozno pomocku (napr. spajlu) nechat v strede rolovaneho valca, cim sa zaroven zvysuje pevnost dielu. Ak sa roluje plny valec, mozno ho spravit s presahmi na koncoch, ktore sa po rolovani odrezu na presnu dlzku (Zdroj: iconmaster).

    - V pripade, ze ma pomocka (spajla, sparadlo), na ktoru budeme navyjat, zostat v strede, prilepi sa ku zaciatocnej hrane dielu, ktory sa bude rolovat.
    - Obsivka sa provizorne navinie (nasucho, bez lepidla), aby sa preverila presnost a aby rolovany diel nabral pociatocny zvinuty tvar.
    - Cast dielu sa zroluje a nasledne poraidne "dosponuje".
    - Za neustaleho pridrzania sa odvinie cas dielu spat a nanesie sa lepidlo (iba velmi male mnozstva, netreba naniest na celu plochu).
    - Postup sa opakuje, pri com sa vzdy navinie dalsi kusok, dosponuje sa, odvinie a poisti lepidlom.
    - Na koniec dielu sa rovnomerne nanesie vrstva lepidla po celej dlzke hrany a diel sa zroluje do finalnej podoby a zalepi.
    - Takto zrolovany diel sa nechaa preschnut a v pripade potreby sa upravia konce (brusenie, odrezanie,..).


    b | Rolovanie dutych valcov a kuzelov - pri vacsine modelov je potrebne diely rolovat prave tymto sposobom, cize obsivka tvori iba vonkajsiu "skrupinu" valcoveho/kuzeloveho dielu. Pri tomto sposobe sa diel natvaruje a nasledne zlepi.

    - Diel sa predpripravi pomocou tycky (na gume) a zroluje sa do predbezneho tvaru.
    - Ak sa model retusuje, je vhodne pred lepenim zaretusovat chlopne a biele hrany.
    - Na chlopne (pripadne hrany) sa nanesie lepidlo a zlepia sa ako bezne diely, picom na stlacanie chlopne mozno pouzit pinzetu alebo pomocku, ktorou sa diel tvaroval.
    - Po uschnuti lepidla sa diel skontroluje, v pripade potreby sa dotvaruje a nasledne sa moze dalej spracovavat.



    [youtube]http://youtu.be/Wm1Z7PIz-II[/youtube]


  • 3|Tvarovanie oblin
    a | Zaoblenia v jednom smere - takto zaoblene plochy su zakrivene po priamke. Ako priklad mozno uviest obsivku dielu v tvare kocky, ktora ma zaoblene styri vzajomne sa nedotykajuce hrany. Na vytvorenie zablenia nie su nutne ziadne zarezy v tvarovanom diely, staci zakruzit casti obsivky, ktore budu tvorit tieto zaoblenia.

    - Diel sa vyreze a ak nie su oznacene hranice pre zaoblenia, je nutne ich zist a predznacit.
    - Casti obsivky, ktore budu tvorit obliny sa zakruzia pomocu valcoveho (kuzeloveho) predmetu.
    - Takto vytvarovana obsivka sa zlepi, pripadne prilepi ku dalsiemu dielu.


    b | Tvarovanie jemnych oblin - za jemnu oblinu na dieloch mozno povazovat take tvary, ktore mozno vytvarovat bez pomoci zarezov, napriek tomu, ze su zaoblene vo viacerych smeroch, ako napr. cast gulovej plochy s velkym polomerom. Na tvarovanie je potrebna makka podlozka (dlan alebo podlozka pod mys) a tvrda pomocka/nastroj (ocelova gulka, zaobleny koniec fixky, koniec rucky skalpela AK-3, ...), ktorym sa diel bude vtlacat do podlozky.

    - Vyrezany diel, ktory sa budeme tvarovat sa polozi na makku podlozku.
    - Tvarovacim nastrojom sa pritlaci diel do podlozky, pricom sa nastrojom jemne rotuje zo strany na stranu.
    - Diel sa skontroluje, ci na jeho povrchu nevznikli "vrasky" a ci je dostatocne natvarovany.
    - V pripade potreby sa postup opakuje za jemneho navlhcenia az kym diel nie je vytvarovany do pozadovaneho tvaru.

    c | Zaoblenia vo viacerych smeroch - do tejto kategorie mozno zaradit najzlozitejsie diely, ako casti plechovych karoserii automobilov, plaste lietadiel, casti figurok, cibulovych striech a pod. Aby bolo mozne takyto diel z papiera vytvorit, je nutne ho rozrezat na viacero tensich "pruzkov/ spicov", ktore po vhodnom natvarovani a vzajomnom spojeni vytvoria pozadovana vysldnu plochu. Nevyhodou takychto tvarovo narocnych ploch je velky pocet pomocnych spojov, ktore pri nespravnom natvarovani a zlepeni dielu mozu posobit rusivo. Toto je pozorovatelne najme pri retusovanych modeloch, pri prefarbovani je mozne diel dalej opracovat (brusenie, tmelenie) a nafarbit, cim je vysledna ploch spojitejsia. Tieto casti su zvycajne najkritickejsou castou samotnej vystrihovacky, nakolko ich konstrukcia nie vzdy patri ku najpresnejsim a nemusi vyhovovat kazdemu modelarovi.

    - Vyrezany diel sa najskor nahrubo natvaruje postupne vo viacerych smeroch za pomoci gulatin a roznych gulatych predmetov.
    - Nasledne sa tvaruju samotne casti dielu.
    - Vysledny tvar sa vyskusa nasucho a preveri sa, ci nie je potrebna uprava dielu.
    - Ak casti sedia dobre, postupne sa jednotlive susediacie casti zlepia malym mnozstvom lepidla, pricom sa lepi bud hrana na hranu, alebo sa vyuzivaju pomocne chlopne.
    - Po preschnuti sa diel skontroluje, ci ma vyhovujucu geometriu, ak je vsetko v poriadku, moze sa z vnutornej strany spevnit lepidlom.
    - Ak sa ma diel nasledne brusit, je dobre ho z vnutornej strany vyplnit zmesou sekundoveho lepidla a sody bikarbony.

    d | Gule a pologule - Tieto tvary tiez mozno povazovat za zaoblene v dvoch smeroch. Konstrukcne su zvycajne rozlozene na zuzujuce sa pruzky, ktore treba zaoblit v jednom smere a po zlepeni takychto segmentov vznika kvazigulova plocha. Presnost gulovej plochy zavisi od poctu tychto pruzkov, t.j. cim viac tym dokonalejsia plocha. Tvarovanie prebieha podobne ako pri dieloch zaoblenych v dvoch smeroch.

    - Vyrezany diel sa najskor nahrubo natvaruje postupne vo viacerych smeroch za pomoci gulatin a roznych gulatych predmetov.
    - Nasledne sa tvaruju samotne pruzky.
    - Vysledny tvar sa vyskusa nasucho a preveri sa, ci nie je potrebna uprava.
    - Ak pruzky sedia dobre, postupne sa jednotlive susediacie pruzky zlepia malym mnozstvom lepidla, pricom sa lepi bud hrana na hranu, alebo sa vyuzivaju pomocne chlopne.
    - Po preschnuti sa diel skontroluje, ci ma vyhovujucu geometriu, ak je vsetko v poriadku, moze sa z vnutornej strany spevnit lepidlom.
    - Ak sa ma diel nasledne brusit, je dobre ho z vnutornej strany vyplnit zmesou sekundoveho lepidla a sody bikarbony.
    - Pre vytvorenie uzavretej gule sa najskor vytvoria dve samostatne polgule, ktore sa nasledne spoja a vznikne vysledna gula.
    - Spoje sa zaretusuju, alebo v pripade prefarbovania sa cely diel dalej opracuje.



    [youtube]http://youtu.be/gj1LN7YXXE0[/youtube]


  • 4|Bombirovanie
    a | Bombirovanie do "striesky" - pri tomto sposobe tvarovania nie je diel boku vytvarovany do obluka, ale je iba ohybany okolo kruhovej ryhy, prechadzajucej medzi hranicami dielu. Tento sposob je vhodny najma pre stvarnenie bokov kolies pri jednoduchsich modeloch.

    - Diel sa pred vyrezanim naryhuje v polomere, kde sa bude ohybat, pricom na vytvorenie ryhy je mozne pouzit rezacie kruzidlo alebo kruhove sablony, pripadne ihlu uchopenu v kruzidle.
    - Bok pneumatiky sa vyreze, najlepsie pomocou rezacieho kruzidla, pricom sapostupuje od najvacsieho polomeru po najmensi (aby bol stred vyrezany ako posledny).
    - Bok sa postupne zohyba od jedneho konca dielu po druhy do striesky.
    - Kraje boku sa spoja pomocou chlopne alebo sa zlepi na tupo, pricom sa moze poistit pridavnou chlopnou.
    - Po uschnuti sa bok v pripade potreby dotvaruje.
    - Hotovy bok sa lepi na kostru pneumatiky natupo pomocou vonkajsej a vnutornej hrany.


    b | Bombirovanie zaoblenim - je sposob, ktory imituje tvar realneho zaoblenia pneumatiky. Surovy diel ma podobny tvar ako v predchadzajucom pripade, avsak pri tomto sposobe sa diel neryhuje, ale zaoblujeme (napr. okolo prsta alebo gulateho predmetu). Tento sposob je vhodny pre kazdy rozmer pneumatik, aj ked pri malych rozmeroch je tvarovanie ovela narocnejsie. Najlepsie sa tvaruje pomocou prstov, avsak niektori modelari uprednostnuju pouzivanie roznych pomocok (zaobleny koniec fixky, zaclonovy kruzok, gulate predmety, ...). Aby bol papier viac tvarny, moze sa zozadu mierne navlhcit, najlepsie slinamy.

    - Bok pneumatiky sa vyreze, najlepsie pomocou rezacieho kruzidla.
    - Nasledne sa bombiruje, t.j. zaobluje sa okolo spicky prsta postupne po celom obvode, pricom je vhodne diel z vnutornej srany jemne navhlcit.
    - Kraje boku sa spoja pomocou chlopne alebo sa zlepi na tupo, pricom sa moze poistit pridavnou chlopnou.
    - Po preschnuti spoju je v pripade potreby diel opat bombirovat.
    - Bok sa nalepi na kostru pneumatiky natupo - po vonkajsej a vnutornej hrane.



    [youtube]http://youtu.be/yNdAMLVN6YY[/youtube]

Tipy:
- Pri rolovani dlhych dielov je vhodne pouzit lepidlo, ktore schne pomalsie (napr. BCG), aby sa stihol zalepit koniec po celej dlzke naraz! (Zdroj: Ivant)
- Ak je potrebny rovnomerny tvar valcov (napr. behune pneumatik), do vnutra sa moze nasucho vlozit navinuty pasik papiera.
- Konce obsivky dutych valcov/ kuzelov je vhodne trosku viac zakruzit ako cely diel, aby aj miesto okolo spojenia bolo rovnomerne oble.
- Pri tvarneni ostrejsich zaobleni na obsivkach je vhodne to robit vo viacerych krokoch, pomocou stale mensich tyciek.
- Bombirovanie do "striesky" mozno zjemnit zbrusenim v pripade, ze sa cely diel prefarbuje. (Zdroj: Patero)
- Ak je potrebne nakreslit bombirovane boky, na vypocet polomerov a zarezu mozno pouzit jednoduche programy na vypocet (link na programy)
- Pomocou dvoch pravitok sa daju ohnut aj velmi dlhe diely v jednom kroku. Jednym pravitkom sa diel tlaci o podlozku a druhym sa chyti zospodu a tak sa diel ohne.
- Je odporucane ryhovat v kazdom pripade, inak bude hrana ohybu vyzerat zle. Vhodnym sposobom ryhovania je mozne vytvorit ostrejsie a mierne zaoblene rohy.

2.2d | Impregnacia

Impregnacia predstavuje postup, pri ktorom sa dany diel modelu napusti latkou, ktora sluzi bud na ochranu dielu (farieb), na jeho spevnenie alebo na ine ucely. Vyuzit sa da pri klasickych retusovanych modeloch, ale aj pri tzv. prefarbovanych modeloch. Spravne zvoleny druh impregnacie moze byt dobrou pomockou pri praci s modelom a manipulacii s nim. Pre dosiahnutie urcitej kvality povrchu je niekedy nutne uplatnit na dany diel viacero drhouv impregnacie. Kazda z metod ma svoje vyhody a nevyhody, preto si treba rozmysliet, ktory postup je vyhodnejsi.

  • 1|Ochranna impregnacia
    a | Impregnacia BCG - tento druh impregnacie sluzi na ochranu celej vystrihovacky. Takto osetrene diely vystrihovacky sa lepsie tvaruju, hrany pri ohybani menej praskaju a farba sa neosuchava. Nevyhodou je, ze BCG je na vodnej baze a tak sa listy vystrihovacky mierne zvlnia, co by mohlo predstavovat problem pri vacsich plochach. Ciastocne sa to da kompenzovat hustejsim BCG. (Zdroj: Sasko, HlavaXXII)

    - Vystrihovacka sa rozdeli na jednotlive listy. Impregnovany list sa polozi na podkladovy papier (noviny).
    - Na list sa naleje primerane mnozstvo BCG a rozotrie sa mensim pravitkom (10 cm) postupne vo vsetkych smeroch, pricom sa v protisvetle kontroluje, ci je vrstva lepidla rovnomerna a na celej ploche.
    - V dalsom kroku sa velkym pravitkom lepidlo vyhladi do rovnej vrstvy a prebytocne lepidlo sa  poslednym tahom stiahne, aby sa zabranilo prilisnemu navlhnutiu. Nezabudat diel prekontrolovat v protisvetle.
    - Impregnovane listy sa odlozia na rovny podklad na suchom a bezprasnom mieste, kym dokonale nepreschnu.
    - Preschnute listy sa nakoniec zatazia, aby sa co najviac vyrovnali.

    b | Impregnacia fixativom - podobne ako BCG aj fixativ sluzi na ochranu celej vystrihovacky. Na rozdiel od lepidla sa ako impregnacna latka pouziva fixativ. Fixativ sluzi na fixovanie sucheho pastelu a je lahko dostupny. Vyhodou je, ze sa da kupit fixativ, ktory zabezpecuje aj ochranu proti UV ziareniu. Takto impregnovane diely maju podobne vlastnosti ako pri impregnacii BCG, navyse fixativ je na alkoholovej baze a tak nereaguje na vlhkost (napr. z ruk). Nevyhodou tejto techniky je vyrazny zapach samotneho fixativu. (Zdroj: ivant)

    - Vystrihovacka sa rozdeli na jednotlive listy. Impregnovany list sa polozi na podkladovy papier (noviny).
    - Na list sa nanesie fixativ. Idealne je kupit si fixativ v spreji, alebo ho nastriekat na vystrihovacku fixirkou.
    - Impregnovane listy sa odlozia na rovny podklad na suchom a bezprasnom mieste, kym dokonale nepreschnu.
    - Preschnute listy je mozne na zaver zatazit (nie je to ale nevyhnutne).


  • 2|Spevnujuca impregnacia
    a | Impregnacia nitrocelulozovym lakom - tento druh impregnacie sa da vyuzit aj na ochranu modelu, ale ma nevyhodu, ktorou je nemoznost retusovania hran akvarelovymi farbami. Vhodna je skor na celkove spevnenie dielov, alebo ako zakladny nater pred striekanim modelu, cim sa zabrani roznej nasiakavosti papiera a tym farebnym skvrnam na povrchu. Takto upraveny povrch sa da mierne brusit. Alternativou moze byt impregnacia akrylovym lakom v spreji, ktory prestupuje do mensej hlbky a da sa lahsie brusit.(Zdroj: Patero, Doris)

    - Ako prve je potrebne pripravit lak na impregnaciu. Tento by mal mat velmi riedku konzistenciu a tak sa riedi pomerom priblizne 1:3- 4 lak vs. aceton (C-6000).
    - Mensie diely sa mozu ponorit cele do impregnacnej zmesy. Vacsie diely (plochy) sa impregnuju stetcom.
    - Impregnovane diely sa nechaju preschnut.

    b | Impregnacia sekundovym lepidlom - je to jednoduchy postup, ktorym mozno lahko dosiahnut spevnenie papieroveho dielu. Vyuzitie najde pri tenkych dieloch, ktore musia byt pevne (panty, drapaky a vodiace zuby pasov), alebo musia drzat tvar (vetracie mriezky). Nevyhodou tohoto postupu je nepouzitelnost pri klasicky retusovanych modeloch, kedze lepidlo je prilis agresivne a po zaschnuti zanechava mapy a taktiez sa tazsie lepi. Vyhodou je, ze takto upravene diely sa daju dobre opracovat (brusit, vrtat, ...)

    - Jedna sa o jednoduchu metodu, diel sa impregnuje lepidlom (z oboch stran)
    - Impregnovane diely sa nechaju preschnut.

    [youtube]http://youtu.be/VjzwhARUKVI[/youtube]

    [youtube]http://youtu.be/08J4jOFNoAI[/youtube]

Tipy:
- Spevnujuca impregnacia sa da vyuzit aj pri laserom rezanych dieloch, ako su pasy.
- Pred impregnaciou celeho modelu je vhodne odskusat reakciu na rezerve farby vo vystrihovacke (na zapase kolora).
- Impregnacia moze posluzit aj na zahladenie chlpkov po bruseni (Herkules, BCG).
- Diely, do ktorych treba vrtat velmi male otvory je tiez dobre impregnovat sekundovym lepidlom.

2.2e | Tmelenie

Tmelenie je postup, pomocou ktoreho je mozne vyplnanie nerovnosti, spar a inych nedostatkov na povrchu dielov. Uplatnenie najde hlavne pri prefarbovanych modeloch. Princip tmelenia je pomerne jednoduchy - tmel sa nanesie na pozadovane miesto a po uschnuti sa dobrusi. V pripade potreby je postup opakovatelny. Tmelenie a nasledne brusenie komplikuje a predlzuje pracu na jednotlivych dieloch, je preto dobre, aby boli diely co najpresnejsie a najkvalitnejsie spracovane, cim sa znizi potreba tmelenia. Tmelenie by malo sluzit hlavne ako zaklad pre povrchy, ktore budu nasledne striekane pomocou airbrushu alebo spreju. Treba brat na vedomie, ze vacsina tmelov nie je pruzna, preto s tmelene sucasti modelu vyzaduju jemnejsie zaobchadzanie. Taktiez treba mysliet na to, ze naneseny tmel po istom case a v dosledku meniacich sa klimatickych podmienok (teplota, vlhkost) moze menit svoj objem. Toto moze pri naneseni velkeho mnostva tmelu po case priniest komplikacie ako napr. popraskanie nateru.

  • 1|Tmelenie stierkovymi tmelmi - stierkovym tmelom sa rozumeju vsetky druhy tmelu, ktore maju kasovitu konzistenciu a ktore po naneseni drzia aj na zvislych povrchoch. Do tejto kategorie mozno zaradit vacsinu akrylatoych, polyersterovych, modelarskych a doma miesanych tmelov. Na nanasanie sa mozu pouzit rozne spachtlicky, stare stupene cepielky a pod. Ak tmel zacne schnut, uz nie je vhodne s nim manipulovat koli moznemu popraskaniu. Po dokonalom uschnuti je moze tmel brusit. Vyhoda tmelenia tymto sposobom spociva v dobrom vyplnani mensich nerovnosti a v lahkom opracovavani zaschnuteho tmelu. Nevyhodou je, ze niektore typy tmelov su menej pevne alebo zapachaju.

    - Nachysta sa diel, ktory treba tmelit, odhadne sa potrebne mnozstvo tmelu na vyplnenie nerovnosti a tmel sa dokladne premiesa.
    - Ak sa pouzije dvojzlozkovy tmel, namiesa sa potrebne mnozstvo tmelu s tuzidlom v spravnom pomere.
    - Tmel sa nanasa v tenkej vrstve (max. 1-2 mm) priamo do nerovnosti a jej okolia. Dolezite je, aby nanesene mnostvo tmelu bolo o cosi vacsie, ako je potrebne na vyplnenie spar, aby zostala rezerva na brusenie.
    - Diel sa prekontroluje, pricom sa dba jednotvarnost nateru a monostvo (zatmeleny povrch musi byt trosku vyssi nez povrch dielu).
    - Tmel sa necha vyschnut.
    - V pripade tmelenia hlbsich nerovnosti sa nanesie dalsia vrstva a postup sa opakuje az kym nie je dostiahnuta pozadovana vysledna hrubka vrstvy.
    - Po dokladnom preschnuti sa tmelena cast prebrusi.

    [youtube]http://youtu.be/jRhtKBm1Jok[/youtube]


  • 2|Tmelenie zmesou cyanoakrylat + soda bikarbona - tmelenie touto zmesou ma hned niekolko vyhod. V prvom rade tento sposob tmelenia zaroven papier aj impregnuje, cize nielen vyplna spary, ale zaroven aj spevnuje diel (alebo jeho cast). Dalsou vyhodou je velmi kratka doba schnutia, radovo niekolko sekund. Pricom po tejto dobe je mozne diel okamzite opracovavat. Takato vytvrdnuta zmes je sice narocnejsia na brusenie, ale je aj pevnejsia. Principom prace so zmesou sekundoveho lepidla a sody bikarbony je nanesenie tekuteho lepidla do spary a nasledne zasypanie sodou bikarbonou, ktora reaguje s lepidlom a stvrdne. Postup je opakovatelny a vrstvitelny.

    - Nachysta sa diel, ktory treba tmelit.
    - Spary sa rovnomerne zaleju sekundovym lepidlom po celej ploche.
    - Do lepidla sa nasype soda bikarbona a nepotrebny material sa neskor odstrani z povrchu.
    - Ak je potrebne dalsie spevnenie, na nasypanu a ciastocne stvrdnutu zmes je mozne naniest este jednu tensiu vrstvu cyanoakrylatu.
    - Po vytvrdnuti zmesi sa moze diel dalej opracovavat.

    [youtube]http://youtu.be/ZbpcnidhyxY[/youtube]

Tipy:
- Tmel je vhodne nanasat v tenkych vrstvach (max. 2-3 mm), inak po uschnuti moze popraskat.
- Na nanasanie stierkovych tmelov je vhoden pouzit spachtlicku z manikurovej sady, ihlu, staru cepielku ci sparadlo.
- Polyesterovy tmel bez tuzidla nikdy neuschne/ nevytvrdne!
- Na tmelenie cyanoakrylatom a sodou bikarbonou staci pouzit lacne sekundove lepidlo.
- Balenie tmelu je nutne vzdy dokladne uzatvorit, inak hrozi ze rychlo vyschne.

2.2f | Brusenie

Aj brusenie je mozne zaradit medzi sposoby opracovavania dielov aj ked sa jedna o jednu s tych drastickejsich metod. Pri bruseni brusne zrna odoberaju male mnozstva materialu z bruseneho povrchu. Brusit mozno pomocou brusnych papierov (smirgel), diamantovych pilnikov ci brusnych kamienkov (predovsetkym na kovove materialy). Jemnost vysledneho povrchu je zavisla od velkosti brusnych zrn. Velke zrna zanechavaju hlbsie ryhy a teda odstranuju viac materialu.
Zrnitos brusnych papierov sa udava pomocou cisla, ktore vyjadruje pocet otvorov na sitku o rozmere 1" x 1" (25,4x 25,4 mm), ktorymi tieto zrna prejdu. Z toho vyplyva, ze cim vacsie je cislo (pocet otvorov na sitku), tym mensie su zrna a teda tym jemnejsi je brusny material. Brusenim mozno docielit velmi jemny povrch, preto je vhodne aj ako dokoncovacie opracovavanie pred farbenim alebo v niektorych pripadoch aj na opravu chyb po farbeni (odstranovanie "krupice"). Pri bruseni je dolezite, aby bruseny povrch bol tvrdy a dokonale preschnuty, inak hrozi zanesenie brusneho papiera, co znemozni dalsie brusenie.

  • 1|Brusenie pomocou brusnych papierov - je najcastejsie pouzivany postup, vhodny na opracovanie suroveho alebo impregnovaneho papiera, pripadne nepapierovych dielov. Brusny material (brusne zrna) su nalepene na papierovy pripadne textilny podklad. Tym je brusny papier dostatocne flexibilny a tvarovatelny. Brusne papiere sa okrem zrnitosti delia podla druhu pouzitia na suche a tzv. mokre brusenie.
    Pri bruseni pomocou brusnych papierov je vhodne odstrihnut z harku lne potrebnu velkost bursneho papieru aby sa s nim lepsie pracoval. Na ulahcenie prace je tiez dobre pouzivat rozne "brusitka", na ktore sa prichiti/prilepi bursny papier (drevene profily, karton a ine predmety).

    - Nachysta sa diel, ktory je potrebne obrusit a treba pockat, kym nanesene materialy (vratane lepidla) dokonale preschnu.
    - Priblizny tvar sa docieli pouzitim hrubsieho brusneho papiera (P60-P100).
    - Tvar sa dalej zjemnuje pouzitim jemnejsich papierov (P180-P400).
    - Na finalne dobrusovanie, alebo na brusenie naimpregnovanych materialov (ci uz plnicom, alebo surfacerom) sa pouzivaju jemne papiere zrnitosti P400-P800.

    [youtube]http://youtu.be/6IqL--b9aUA[/youtube]


  • 2|Brusenie diamantovymi pilnikmi - diamantove pilniky su taktiez daju pouzit pri bruseni papierovych i nepapierovych dielov. Pri papierovych dieloch su vhodne najma na menej dostupne miesta (rohy, otvory, vnutorne rohy, zaoblenia). Pri nepapierovych dieloch najdu uplatnenie najme pri drevenych a kovovych dieloch, napr. pri urpave koncov po odstrihnuti kliestami. Diamant nie je prilis vhodny na opracovavanie materialov obsahujucich zelezo.

    - Nachysta sa diel, ktory je potrebne obrusit a treba pockat, kym nanesene materialy (vratane lepidla) dokonale preschnu.
    - Zvoli sapilnik vhodneho tvaru.
    - Diel sa brusi podobnymi pohybmi ako pri pilovani.
    - Kedze diamantove zrna su dost velke, povrch mozno zjemnit dalsim brusenim pomocou jemneho brusneho papiera.


  • 3|Brusenie brusnymi kamienkami - brusne kamienky mozno uchopit do vrtacky a su vhodne na ostrenie nastrojov a zarovnavanie koncov drotenych dielov. Pri praci s papierom nie su prilis pouzivane, avsak niekedy najdu svoje uplatnenie (zvacsovanie dier po vrtani).

    - Brusny kamienok sa upne do vrtacky.
    - Diel (alebo nastroj) sa brusi za jemneho pritlaku.

Tipy:
- Pri bruseni oblych tvarov je nutne prisposobit aj pohyby, nebrusi sa teda v jednej rovine, ale je nutne pohybovat brusnym papierom do obluka.
- Ak sa pouziva brusny papier urceny na mokre brusenie, namaca sa pocas brusenia do vody, aby sa priebezne vyplavoval bruseny material (po skonceni brusenia sa da "vyprat" a ususit a opatovne pouzit).
- Medzi jednotlivymi krokmi brusenia mozno papier impregnovat sekundovym lepidlom.
- Brusne papiere sa znacia ako P100, P400 a podobne, kde cislica udava velkost zrn.
- Brusenim tiez mozno opracovat nepapierove materialy (drevo, droty, plast, a pod.).

2.2g | Praca s drotom

Pomocou drotu je mozne vymodelovat diely, ktore su pre stvarnenie z papiera prilis tenke, pripadne by nemali dostatocnu pevnost. Konkretnejsie sa vo vacsine pripadov jedna o rozne vedenia (kabelaze), zabradlia, rebriky, osky, ramy, pruziny, mriezky a podobne. Droty v modelarcine vo vseobecnosti mozno rozdelit na dva druhy - tvarne (makke) a pevne (neohybne). Prve menovane su vhodne na vyrobu tvarovo narocnejsich dielov a trubkovych (rurkovych) konstrukcii, kde vdaka pomerne lahkej tvarnosti je mozne vytvorit potrebne ohyby. Druhe, teda pevne droty su vhodne ako nosne casti. Uplatnenie najdu najme ako zakladny diel naprav pre kolesove podvozky, alebo ako zaklad pre hydraulicke vysuvne piesty. Droty okrem tuhosti mozno delit aj podla materialu, z ktoreho su vyrobene, tu je kratky prehlad tych najbeznejsich.

  • Medeny drot - je pomerne castou volbou pri tvorbe dielov. Vyhodou je pomerne velka pevnost (drzi tvar) a napriek tomu relativne lahka tvarovatelnost. Medene droty byvaju najcastejsie v dvoch vyhotoveniach - ako pevny vodic (lakovany alebo s plastovou izolaciou), alebo ako tzv. spletany/lankovy vodic, kedy sa vo vnutri izolacie nachadza viacero tensich vlakien spletenych do jedneho vodica. Pre pevnejsie a tvarovo stale diely je vhodne pouzit pevny vodic, naopak spletany vodic (jednotlive vlakna) je vhodne pouzit napr. na znazornenie kabelaze.

  • Oloveny drot - je makksi ako medeny a teda vhodny najme na stvarnenie kabelaze (pri tensich prierezoch). Pri hrubsich prirezoch je vhodny aj pre niektore druhy konstrukcii, nie je vsak prilis vhodny pre tzv. samonosne konstrukcie. Vyuzitie najde skor pri znazornovani roznych lemov a madiel.

  • Spajkovaci drot (cin) - ma velmi podobne vlastnosti ako oloveny drot, je vsak vacsinou vyplneni tavidlom a koli tomu nie je v priereze uplne uzatvoreny a pri tvarovani moze praskat. Je preto horsou alternativou ku olovenemu drotu.

  • Ocelovy drot - je velmi pevny a tazko tvarovatelny. Uplatnenie najde hlavne ako nosny diel v napravach a podobne. Pomerne tazko sa opracovava a spaja. Existuju aj ocelove tycky s chromovou povrchovou upravou (posuv v CD/DVD mechanike a pod.), ktore su vhodne ako piesty hydraulickych valcov. (Zdroj: serpens)

Samotna praca s drotom vyzaduje urcite zrucnosti a v niektorych pripadoch je nutne pouzivat aj pomocne naradie ako napr. klieste. Nizsie su popisane zakladne operacie a sposoby spracovania drotu. Okrem samotneho tvarovania je niekedy potrebne droty spajat alebo vyrovnat do priameho tvaru.

  • 1|Narovnanie drotu - tato operacia sluzi na vyrovanie drotu, ktory vacsinou nie je dostatocne rovny na dalsie pouzitie. Existuje viacero sposobov, ktorymi je mozne narovnat drot, napr. pretahovanie cez narovnavacku, trhnutie, alebo valkanie. Kazda z technik ma svoje vyhody a nevyhody. Pre modelarcenie je dostacujuca posledna spominana metoda- valkanie. Na narovnanie drotu tymto sposobom sa pouzije tvrda (alebo polotvrda) podlozka (drevo, ocel alebo aspon modelarska podlozka) a samotne narovnavanie sa urobi pomocou oceloveho pravitka alebo plocheho pilnika.

    - Odrezany kus drotu sa nahrubo vyrovna a polozi na podlozku.
    - Pravitko alebo plochy pilnik sa polozi priecne na drot a mierne sa pritlaci.
    - Za staleho pritlacania sa drot zacne valkat hore a dolu.
    - Pilnik/pravitko sa postupne posuva od jeneho konca drotu ku druhemu, cim sa drot postupne vyrovna.

    [youtube]http://youtu.be/OtbFR1Z9vco[/youtube]


  • 2|Delenie drotu - na delenie drotu su najvhodnejsie klieste (tzv. stipacky alebo kombinovane klieste), pomocou ktorych sa da drot strihat. Pri tensich a najme makksich drotoch (medeny, oloveny) sa da na delenie pouzit skalpel (so starou cepielkou).  Naopak pri pevnych drotoch je mozne namiesto kliesti pouzit pilnik, alebo modelarsku brusku.

    - Pripravi sa dostatocne dlhy kus drotu.
    - Pomocou kliesti/skalpela sa oddeli pozadovana cast.
    - Ak je drot prilis tuhy, pri deleni skalpelom je dobre drotom rotovat a vytvorit zarez po celom obvode.
    - Pri dortoch, ktore su tak tuhe, ze by poskodili strihaciu hranu kliseti, je vhodne takyto drot napilit pilnikom.
    - Po vytvoreny dostatocne hlbokeho zarezu sa drot v bode ohybu zohne, cim sa zlomi.


  • 3|Uprava koncov - sa vyuziva najme ak konce drotu budu viditelne alebo ked je potrebne nalepit ich na plochy diel. V tychto pripadoch je vhodne konce drotu upravit do roviny. Toto je mozne urobit pomocou pilnikov alebo brusnymi kamienkami upevnenymi do vrtacky.

    - Diel alebo drot sa odreze na potrebny rozmer s presahom priblizne 1 mm.
    - Konce sa zabrusia pomocou pilnika alebo brusneho kamienka jemnym pritlakom, aby sa diel nezdeformoval.
    - Ak je potrebne koniec zjemnit, pouzije sa jemnejsi kamienok alebo jemny brusny papier.


  • 4|Ohybanie drotu - sluzi na tvarovanie drotu do pozadovaneho vysledneho tvaru. Vacsinou sa ohybanie realizuje pomocou kliesti s plochymi priamymi alebo zaoblenymi celustami (bez vrubkovania). Ohybat mozno do ostreho vnutorneho uhlu (rohu) a tiez do obluka. Pripadne je mozne vytvarat tzv. ocka ci haky. Drot je vhodne vzdy odrezat  o nieco dlhsi a az vysledny diel po vytvarovani skratit na pozadovanu dlzku. Pred tvarovanim je vhodne premysliet postup jednotlivych krokov tvarovania, aby sa dal diel vzdy vhodne a dostatocne pevne uchytit.

    - Drot sa odreze na potrebnu dlzku s vhodnym presahom.
    - Nasledne sa drot vyrovna a takto pripraveny dort sa prilozi na sablonu.
    - Na drote sa vyznaci miesto ohybu a pomocou kliesti sa drot ohne.
    - Opat sa drot prilozi ku sablone a skontroluje sa tvar, v pripade potreby sa upravi.
    - Takto sa postupuje ohyb sa ohybomaz kym sa nevytvaruje cely diel.
    - Konce s presahmi sa odstrania a upravia.


  • 5|Lepenie - sa vyuziva na spajanie jednotlivych casti samotnej drotenej konstrukcie, alebo na prilepenie droteneho dielu ku zvysku modelu. Vhodne su najma sekundove a epoxydove lepidla, ktore vytvaraju pomerne pevny spoj. Je mozne pouzit aj disperzne lepidlo, ale takyto spoj byva slabsi. Pri lepeni je vhodne dbat na cistotu jednotlivych lepenych celkov. Ak to konstrukcia modelu dovoluje, je vhodne drotene diely lepit tak, ze sa do modelu vytvori dierka, do ktorej sa droteny diel zasunie a az nasledne prilepi. Pre tento pripad treba nechat na konci droteneho dielu presah, ktory sa zasunie do dielu. Ak nie je ina moznost, da sa lepit aj na tupo, takyto spoj je vsak menej pevny.

    - Droteny diel sa ocisti a skontroluju sa hrany, ci su dostatocne ploche (pri lepeni na tupo).
    - Na diel sa nanesie male mostvo lepidla a prilozi sa na pozadovane miesto (pripadne sa zasunie do pripravenej dierky).
    - Za neustaleho drzania sa lepidlo necha zavadnut a diel sa uvolni, pricom je vhodne drzat diel tak, aby nan neposobila paka.
    - Ak to estetika dielu dovoli, je mozne spojenie este dodatocne posilnit zaliatim spoja.
    - Okolie lepeneho spoja sa zacisti.


  • 6|Letovanie - je technika, ktorou sa daju spajat pomocou tavidla a pajky medene, mosadzne a ocelove droty. Vyuzitie najdu najma pri tvarovo narocnejsich konstrukciach (ochranne klietky, sedacky, volant a pod.), ktore vyzaduju vacsiu pevnost spojov. Samotne letovanie je mozne zrealizovat pomocou trafopajky, alebo mikropajky. Takto vytvoreny spoj je pomerne pevny a da sa opracovat pilnikom, alebo modelarskou bruskou.

    - Miesta medeneho drotu, ktore sa budu spajat pomocou letovania sa ocistia tak, aby obsahovali len cistu med.
    - Diely sa prilozia na sablonu a ulozia sa do spravnej pozicie.
    - Na hrot pajkovacky sa naberie male mnostvo cinu a jemnym bodovym spojom sa diely zafixuju (je mozne pouzit aj lepidlo, to vsak znecistuje okolie spoja).
    - Zafixovane diely sa prelozia na teploodolnu podlozku (koza, specialne gumy), kde sa nasledne dokladne zletuju.
    - Vysledny spoj sa necha vychladnut a nasledne sa opracuje pilnikom do vysledneho tvaru.

Tipy:
- Pri praci s medenym drotom, treba davat pozor, aby klieste nezanechali otlacok vrubkovanych celusti!
- Na narovnanie drotu sa pouzije jemnejsi pilnik, inak vrubkovanie pilnika zanecha otlacky na drote.
- Ak je vodic izolovany (lak, pvc izolacia) je vhodne tutu izolaciu odstranit.
- Oloveny drot je mozne zakupit v rybarskych (muskarskych) potrebach.
- Pri ohybani je vhodne ohybat len jednym smerom a ohyb uz nevraciat spat, aby nedoslo k zlomeniu drotu. (Zdroj: serpens)
- Na letovanie oceloveho drotu hr 1.5- 2 mm je vhodnejsie pouzit mensiu klampiarsku letovacku, pretoze hrubsi ocelovy drot nevedie teplo tak dobre ako tensi medeny. Miesto spoja sa dobre ocisti, natrie sa spajkovacou vodickou alebo pastou, nahreje a zaletuje cinom. Po vychladnuti sa spoj oplacne vodou, aby sa zmyli zbytky spajkovacej vodicky/ pasty. (Zdroj: toudi_sk)

[surl=http://papermodelers.sk/viewtopic.php?f=117&t=4452#p90579]Obsah[/surl] | [surl=http://papermodelers.sk/viewtopic.php?f=117&t=4453&p=90580#p90580]Spracovanie dielov[/surl]

Užívateľov profilový obrázok
Tipy a triky | --
Príspevky: 25

Re: 2 | Spracovanie dielov

Príspevokod užívateľa Tipy a triky » 15 Máj 2013 15:56

Spustenie 15. maj '13

Návrat na "Tipy a triky // Tips & Tricks"

Kto je prítomný

Užívatelia prezerajúci toto fórum: Žiadny pripojení užívatelia a 1 neregistrovaný