No dobre tak som trošku polepil. ďakujem za Vaše povzbudivé slová, budem sa snažiť to zase neodložiť do šuplíka.
Ico - tvoje otázky si preberieme na hvezdárni, to sú vysoko filozofické témy toto.
V podstate je dobre, že som stavbu na 10 rokov odložil - jednak sa internety doplnili informáciami, ktoré predtým neboli, a jednak ma predbehlo viacero lepičov, ktorí mi ukázali cestu.
Viac menej sa z ich chýb a postupov vie rozumný človek poučiť, mne sa to nie celkom darí.
Za úplný top čo sa týka dukumentácie považujem Balúho a Brzdičovú stavbu ( tí však stavali modernejší typ lokomotívy (555) , takže sa z ich reportu dá síce čerpať, ale ak chcem dodržať aspoň trošku historickú vernosť, tak je potrebné doštudovať aj iné zdroje.
Ivantov report je v tomto dokonalý - síce ho zatiaľ nedokončil ,ale aj tak je v ňom mnoho detailov, ktoré by som inak musel čerpať z fotiek a iných zdrojov.
Navyše Ivant niektoré diely, ktoré prerábal dal aj na stiahnutie.
Naproti tomu Elefantov report, tak ten je v podstate z kategórie fantasy.
Samozrejme, každý lepí tak ,ako chce.
Kusok histórie:Na jednej strane je kopec fotiek povojnových BR52 ktoré sa ako muzejné exponáty zachovali dodnes - - sú síce fajn, ale je treba si uvedomiť, že tieto lokomotívy prešli po vojne rôznymi konštrukčnými zmenami - prispôsobeniami na bežnú povojnovú prevádzku.
Na druhej strane asi nikto počas vojny nespravil fotografický walkaround BR52jky smerujúcej do Ruska, takže originál vojnových fotiek je naozaj málo ( za fotografovanie na železnici ste mohli rovno vyfasovať guľku)
Takže ja osobne považujem za celkom rozumné ( ak sa chcem aspoň trošku držať vojnovej predlohy) naštudovať si tie najlepšie podklady, ktoré sa podarilo zohnať - a síce plány koristnej BR52 ktoré vytvorili Ruskí inžinieri (neviem úplne historické súvislosti ,ale myslím že rozobrali BR52jku, spravili plány a potom na ich základe začali vyrábať lokomotívy s názvom T3 - pár ukážok plánov pridávam aj do tohoto reportu)
Nevravím, že model budem došróbika robiť podľa plánov, ale pre pochopenie niektorých nezrovnalostí sú tie plány naozaj na nezaplatenie.
A čo je najviac- čítanie technických výkresov ma naozaj baví.
BR52 konštrukčne teda vychádza z lokomotívy BR50 - akurát že Nemci potrebovali na front lokomotívu, ktorá bude mrazuvzdorná, lacná a budú ju vedieť rýchlo vyrábať.
Ich vtedajšie lokomotívy typu 55 a 57 boli na Ruskú zimu nepoužiteľné.
Nemci teda šikovne použili ako základ lokomotívu BR50 - z nej dali dole všetko to, čo nebolo naozaj potrebné pre vojnovú prevádzku ( niekde som čítal, že BR52 mala o 1200 dielov menej ) - zároveň sa zjednodušili výrobné postupy a použili sa lacnejšie materiály. V nemčine majú na to fajné slovo „entfeinert“ dizajn.
Takže usmerňovacie plechy preč, predný podvozok nemal lúčové kolesá, ale plechové, jeden mazací lis namiesto dvoch. Ozubené kolesá sa už neodlievali ,ale lisovali ...
Väčšinu armatúr, ktorá sa tak krásne vynímajú na kotloch starších lokomotív bolo nutné z dôvodu ochrany pred mrazom schovať pod izoláciu kotla.
Kabína bola dôkladne odizolovaná a uzatvorená, pribudla izolácia tendra ( to je to čo som doteraz asi mylne považoval za pancierovanie)
Samozrejme - aj BR52jky mali viacero verzii a modifikácii s rôznymi vylepšeniami. to už ale asi rozoberať nebudem.
Jedna historická vsuvka - nie že by mi to doteraz nedalo spávať, ale premýšľali ste niekedy, ako Nemci vlastne mohli poslať lokomotívu do Ruska?
V Rusku je iný rozchod koľajníc...
Zmeniť rozchod lokomotíve niekde na hranici technicky nebolo možné, takže to spravili tak, že vytrhli jednu Ruskú koľajnicu a pribili ju tak, aby rozchod zodpovedal európskemu.
Rusi potom síce nemohli používať svoje lokomotívy, ale veď oni si to potom po vojne zase pekne naklincovali nazad. A zase taká premávka tam asi nebola.
Po vojne samozrejme Rusi koristné BR52jky nehodili do šrotu, ale ich prestavali na širší rozchod. To už je však iná téma.
Toľko teda môj- snáď nie moc skreslený pohľad na históriu.
Report
Podvozok:Podvozok som už mal v podstate hotový, chýbalo tam ovládanie bŕzd a pár detailov upevnenia predného podvozku ,ktoré neboli v modeli vôbec riešené. tie som doplnil podľa výkresov.
Je pravda že som nemal ďaleko k tomu ,aby som to celé rozobral a prerobil - ale nakoniec som to nechal tak.
Spojnica a ojnica:Spojnica je to čo spája všetky kolesá dokopy, a ojnica je to čo prenáša silu z parného stroja na kolesá. Jednoduché, ale nie až tak.
Napríklad som podľa výkresov zistil, že spojnica nie je iba taký nejaký kus železa, ktoré spája všetky kolesá. Nie nie, spojnica je zložená z viacerych prvkov, ktoré sú kĺbovo spojené.
Asi to bude mať dôvod niekde v rázoch ,alebo tak nejak, úplne pevné spojenie by asi nerobilo dobrotu.
A hlavne som konečne pochopil, načo sú tam tie štvorcové krabičky - tak to sú zásobníky na mazací olej, aby sa to lepšie krútilo.
Piesočníky:Toto je tiež otázka, koľko mala takéto lokomotíva piesočníkov.
Teda najprv čo sú piesočníky - to sú také rúrky, ktorými sa sype v prípade potreby (pri rozbiehaní) piesok na koľajnice, aby sa kolesá neprešmykovali. Používajú sa aj na dnešných lokomotívach.
Piesok je umiestnený v zásobníku hore na kotli a keď treba tak mašinfírer má v kabíne taký prepínač, ktorým zapne sypanie piesku ( dokonca to má viacero okruhov, takže môže sypať buď všetky, alebo iba niektoré kolesá).
Videl som krieglok zo 4mi až siedmymi piesočníkmi - ja som si vybral verziu 7.
Takže to máme 7 rúrok na každej strane, to je skoro 14 - a ku každej rúre je samozrejme samostatný ovládací ventil. To je ten diel, ktorý som zháňal minule ( nie je súčasťou vystihovačky)
Nie úplne najlepší nápad bol prilepiť najprv kolesá a potom poza ne prilepovať piesočníky... , no ale nejak sa to podarilo. Nedal som tam síce všetky úchyty, ktoré tam mali byť, ale snaha bola.
Toto je ten Nemecký ventil, zatiaľ som zlepil jeden ako test, chce to ešte trošku lásky ale myslím že to bude použiteľné:
Nárazník:Nuž tento diel som si vychutnal - je to v podstate samostatný model .( teória samostatných modelov je teoretická vedná disciplína ktorá je pri takýchto stavbách naozaj veľmi použiteľná)
Takže model nárazníka sa skladá zatiaľ z 170 častí a ešte ich tam zopár pribudne. V porovnaní s nárazníkom ktorý pripravil Modelik je to síce podobné, ale inak celkom iné.
Na treťom obrázku z konštrukčných plánov si dovoľujem upozorniť na znázornenie často diskutovanej problematiky tvaru nárazníkov - jednou provždy - v smere jazdy predný pravý ( a ľavý zadný) je vypuklý, a tie zostávajúce sú rovné.
Prečo je to tak ste sa všetci učili na fyzike v 7mom ročníku.
Ivantove oné:Ivantové oné sú užitočné doplnky, ktoré Ivant spracoval počas jeho stavby. Ja som sa zatiaľ dostal k úchytom predného pruženia, 5 cestnému ventilu, háku a vymývacím otvorom.
Najviac sa však teším na jeho diely k prerábke parných strojov, Ivant - ďakujem.
Podložka:Podložka bude - to je jasné, takýto model sa bez podložky spraviť nedá. Zatiaľ viem iba dĺžku 95 cm - a z nej je jasné, že potrebujem 32 pražcov a dva metre koľajníc.
čo sa šírky týka, tak to zatiaľ neviem - bolo by celkom fajn spraviť kus diorámy, ale vzhľadom na ten rozmer by to už bol skôr stôl ako dioráma.
No, uvidíme,toto má ešte čas ...
Pražce klasika - drievko, orechová lazúra, + trošku čierno hnedo bielej kriedy, určite ich ešte budem špiniť v procese budovania podložky.
Takže zatiaľ toľko - keby sa Vám ten môj postup stavby zdal byť chaotický - tak aj taký je - skáčem z dielu na diel, pretože ma to tak baví.
Nemá to žiadnu logiku - tento model ma tú výhodu, že môžte lepiť čo len chcete - ak vás jeden diel omrzí, začnete v pohode stavať niečo iné, možností je veľa.